V stredu skoro ráno som stála na letisku v Budapešti, terminál 2B a čakala. Bola som šťastná,smutná a bála som sa zároveň. Mala som samozrejme oblečené Rotary sako a aj keď mi v tom bolo neuveritelné teplo, o pár minút neskôr sa mi prihovorila istá Katka (lepšie povedané jej mama), že či náhodou nie som výmenná študentka. Áno! Áno! A tak som sa dozvedela fakt najlepšiu správu- do Dallasu som nemusela ísť sama. Haha. Strašne mi padol kameň zo srdca!! Pomaly sme sa lúčili s našimi rodičmi a išli smerom ku Gatom. Inak,môj kufor nemal nadváhu ako som predpokladala, 21 kg celkovo- z toho 7kg darčekov pre rodinky.
O dve a pol hodiny sme pristáli v Londýne, všetko bolo úplne jednoducho vyznačené, naozaj by sa tam nikto, aj keď nevie angličtinu,nestratil. Za hodinu a pol sme boli hotové,sedeli sme na takých sedačkách a rozprávali sa. Keď gate konečne otvorili a my sme mohli nastúpiť, povedali nám že pôjdeme autobusom inde, pretože naše lietadlo potrebovalo menšie opravy.
Nevadí, do Dallasu sme prileteli o 10 hodín neskôr. S Katkou sme v lietadle sedeli každá inde, no taký milý pán videl, že sa poznáme a veľmi ochotne si so mnou vymenil miesta.
Striedavo som čítala knihy, spala a ani som sa nenazdala a pristali sme na letisku Fort Worth.
Tam sa naše cesty s Katkou mali rozdeliť, ona pokračovala do nejakého mesta v Texase a ja do Rena. Prechádzali sme kontrolami,do pasu mi v pohode dali pečiatku,zobrali mi otlačky prstov a opýtali sa :’ What are you going to do in the States?’
Lenže pri Katke to také jednoduché nebolo. Nemala D-2019 a tak ju nechceli pustiť ďalej. Ona nechápala, vraj také niečo od agentúry nedostala (nešla s Rotary), no oni jej povedali, že má ísť s nimi a mňa poslali preč,nech si idem svojou cestou. Tak sme sa rozlúčili,ja som si šla pre svoju batožinu.
Dallasu som sa bála. Že sa stratím alebo nestihnem let.. nestratila som sa, tak isto ako v Londýne,aj tam bolo všetko veľmi jednoducho vyznačené.
Jeden SBSkár sa ma opýtal : ‘Are you from Norway?’ ‘NO’ ‘Germany?’ ‘Nope, Slovakia’ ‘Oh, Russia? I knew a girl from Moscow!’
myslím,že toto pozná každý Slovák žijúci v zahraničí. Máme to ťažkeee.
Stretla som ďalšiu výmennú študentku – Carlotu zo Španielska, ktorá tiež smerovala do Rena. Opäť som mala o zábavu postarané. Tých 22 hodín ubehlo v podstate rýchlo,ani neviem ako, zrazu som sa ocitla v Nevade.
Čakalo ma tam asi 20 ľudí s malými vlajkami Slovenska, tlieskali keď som príchádzala. Poviem vám,už len z toho som mala šok,haha.
Boli veľmi milí,dokonca som dostala aj darček,v ktorom bola kniha Two by two, plyšový pes- že aby mi nechýbali tie čo som nechala doma, americké sladkosti a tá najúžasnejšia mikina na svete- CALILOVE s medveďom, ktorý je aj na vlajke Californie.
Cesta a môj prvý deň v Amerike
Další články od Viky
