Indická svadba?!
Neviem ako no za ten mesiac čo som tu sa mi podarilo byť už na 2 svadbách. Chcem ísť znovuu! Vážne….Po 1. krát ma zobral najlepší kamarát môjho otca Niketu spolu s rodinou, aby som videla ako to tam chodí a všetko okolo toho. Deň pred sme šli na “reception”, kde sa ženíchovi a neveste gratuluje, dávajú dary, robia sa fotky. Nejaký ind by povedal, že to bola nuda lebo už to je mainstream no pre mňa to bolo ako v raji. Na druhý deň ráno sa už konala svadba. Ah, rada by som to zažila znovu a znovu….Pár mal na sebe tradičné svadobné oblečenie, už len z toho som bola mimo. Robili rôzne posvätné rituály ako je uctievanie si bohov a rodičov. Nedá sa to vysvetliť no jednoducho hinduisti strašne veria v bohov, o to silnejší zážitok to bol. Ovešaní kvetmi, prikrytý šálom, požehnanie od rodičov či dávanie “snebneho prsteňa” na nohu a náhrdelník, ktorý by si nevesta do smrti nemala dať zo seba dolu…Živá tradičná muzika, ženy naokolo chodili v sárí (ani ja som nebola výnimka) no a múži, bď mali nohavice a košeľu alebo mundu (kus látky obtočený okolo pása). Nechýalo ani indické jedlo servírované na banánovom liste či moje najobľúbenejšie sladkosti……No moment kedy to bolo ako z rozprávky prišiel až vtedy, keď sa oficiálne stali svojími a ľudia na nich zacali hádzať ryžu. Ok ryža jak ryža no jednoducho ten pocit! Dokonca si so mnou zopár ľudí chcelo spraviť fotku no najsladšie bolo asi malé 4-5 ročné dievčatko, ktoré sa strašne hanbilo. Ayyyyyyyyy
A čo 2. svadba? Na tú ma zavolala Anusri ( dievča, ktoré bolo minulého roku na výmene v Prahe). Samozrejme, že sa nedalo odmietnuť. Tak teda po mňa prišiel jej ocko a zobral ma k ním domov, kde mi požičiali sárí v ktorom som šla, no a zároveň sme sa s Anusri stretli po 1. krát konečne! Ženil sa syn nejakého majitela najväčšej textilnej továrne v Chennaii. Bolo to na rovnakom mieste ako svadba pred tým no teraz som to nevedela rozoznať, všade samá výzdoba, tu fotka, tam video a zrazu dron a kopec ľudí ktorí sa ti zdravia a vítajú ťa. Neuveriteľné. šli sme zablahoželať mladomanželom,no keďže sme extra tak nás zobrali hned dopredu aby sme nemuseli čakať v tom dlhom rade yuhuuuu. Myslela som, že to bude svadba no nakoniec som sa dozvedela, že sú svoju už mesiac no chodia z miesta na miesto aby sa mohli s každým zvítať lebo čas a kapacita ľudí im to nedovolí tak toto bolo už ich 5.miesto kde boli. Nepochopím. No samozrejme, všetko to bolo úžasné a neopísaťeľné.
Onam
Minulý týždeň ma vzala moja 2. host rodina do Kochi k nejakým známym mojej 1. host rodiny, aby som oslávila festival Onam, videla novú kultúru a zažila znovu niečo nové! Onam je festival, ktorý sa oslavuje len v tom štáte “Kerala”. Ľudia vytvárajú hociaké /mandale/ z listov kvetov a tak vznikajú zaujímavé vzory! My sme svoj vlastný a ďalšiou výmenou študentkou z Francúzska a mojou 2. host sestrou spravili na terase domu starých rodičov! Najprv mi to prišlo divné keďže kvety moc nemusím, no po chvíli to už bola pecka! Na koniec sme pridali lotusovy kvet a tadaaaa! Všade na uliciach, pri chrámoch ste mohli nájsť takéto vzory vyzdobené z listov! Dokonca sa cez tento festival pije aj originál mlieko, ktoré je hnedé s kúskami ryže a nie, nie je sladké. Naozaj, 2 kilá cukru je pre nich stále málo! Sami mi vraveli, že to je pre nich normálne a tak to aj vyzeralo keď to gacaki piť ako čaj. Zatiaľ čo ja som to jedla asi 30 minút s čajovou lyžičkou a zapíjala čistou vodou inak by som sa premenila na cukor! No bolo to super!
Další články od Michaely
