Odhovárali ma – filmy sú len filmy a na 99% skončím kdesi v kukurici. Ale ja som sa nedala. Plná očakávaní od umiestnenia kamkoľvek, od obrovského Texasu až po mrazivú Aljašku, som bola odhodlaná zažiť Ameriku na vlastnej koži. Nech už to znamená čokoľvek. Nakoniec som ozaj skončila uprostred kukuričného poľa, v malom mestečku v strede Štátov, asi štyri hodiny južne od Chicaga.

Keď sa povie Amerika, asi si predstavíte New York City a nie mestečko Knoxville v štáte Illinois. Nezazlievam to nikomu – veď o ňom v živote nikto nepočul. A práve to je ono. Keď si uvedomím, že väčšina Američanov žije v mestách, o ktorých nikto nikdy nepočul, mám pocit, že môj americký sen bol ten ozajstný, nie filmový.

Aká bola teda moja Amerika? Plná skvelých zážitkov, ale aj skúšok. Niet dobrého bez zlého. To som sa za ten rok naučila. A úprimne ďakujem za všetky strasti, ktoré ma za ten rok postihli, lebo ma naučili vážiť si obdobia radosti. A išla by som znova? Ak by ma to malo naučiť to, čo som si z toho odniesla, tak určite.

Neverím, že existuje len dobrá výmena a neverím, že existuje len zlá. Neverím na najlepší rok v živote a neverím na najhorší. Ale verím, že ísť na výmenu bolo správne rozhodnutie a verím že byť výmenným študentom je pocta. Verím v Rotary a verím v Rotary Exchange.