Poznáte to ? Pridáte na Instagram nejakú super alebo odvážnu fotku a čochvíľa vám stúpne počet followerov o 5 či 10 čísel. Ja to mám podobne, akurát, že mne stači len existovať a mať nastavený trochu svetlejší predvolený jas. Každý deň, hneď po mojom príchode do školy, mi stúpne počet followerov tak o 2000 ale in real life.
Hovorí vám niečo: muži chcú býť ním, ženy chcú byť s ním ? Na mne t
o platí úplne, akurát, že so mnou chce byť úplne každý. Prvý deň školy bol najviac kritický. Hlavne preto, že som vôbec netušil, čo môžem očakávať. No len čo som vošiel do areálu, tak som vytušil, že toto bude ešte veľmi zaujímavé. Je ľahké si zvyknúť na to, že sa na vás pozerá zopár chalanov či báb (teda nie, že by som si na to musel zvykať haha) ale ak je ich 2000, to už je o inom. Okrem pohľadov, sa s vami chce každý rozprávať, každý sa vás pýta na meno, vek, národnosť a tak. Len za svoj 1. školský deň sa moje meno stalo mojim najpoužívanejším slovom. Moja trieda si na mňa už časom celkom zvykla a mám tam celkom rešpekt aj preto, že som tam 1. deň všetkých nabil v páke. Ostatní starší žiaci sú väčšinou v pohode, no najväčšia sranda je z deťmi. Vždy, keď idem po školskom dvore, tak ma obkľúčia a pýtajú sa ma stále to isté dookola, každý jeden. Prenasledujú ma na záchod alebo nikdy len tak pribehnú, dotknú sa ma a totálne šťastní odbehnú preč, ako keby som bol nejaká celebrita. No, vlastne asi aj tak trochu celebrita som. Človek by povedal, že sláva je super, no ja už na základe týchto skúseností viem povedať, že tomu nieje vždy tak. Nemám prakticky žiadne súkromie, žiadny kľud, stále na mňa niekto rozpráva, máva, chce my podať ruku, proste zábava.
Škola aneb indický Hviezdoslavov Kubín?
Další články od Patrika
