Volám sa Lucia Krupčiaková a svoju výmenu som strávila v USA, v štáte Oregon.

Po príchode domov sa ma všetci pýtali, ako bolo. S odpoveďou mám však problém. Jednou vetou sa to zhrnúť nedá. Bola som tam predsa celý rok, presnejšie 10 mesiacov. Spočiatku sa zdalo, aký je ten rok dlhý. Na konci, keď mi ostávalo iba zopár dní, sa mi zrazu zdalo, že všetko rýchlo ubehlo. Živo si pamätám na môj príchod. Nekonečnú cestu lietadlom, prvé stretnutie s mojou host rodinou aj prvý školský deň. Bol to zvláštny pocit. Prísť do nového nepoznaného sveta, začať od začiatku, nájsť si nových kamarátov a udomácniť sa v cudzej krajine.

Musím sa priznať, nie vždy som bola s miestom svojej výmeny spokojná. V zime každý deň pršalo. Vtedy som si priala, aby som bola niekde inde. Normálne by som o počasí nepísala, ale tam naozaj pršalo stále a zároveň bolo veľmi zima. Hrôzostrašná kombinácia. Tak ako iným veciam, aj počasiu som sa musela prispôsobiť. Domáci boli na to absolútne zvyknutí. V daždi športovali, chodili na bicykli, behali, proste robili všetko ako za pekného počasia. Ja som to vôbec nechápala.

Na začiatku roka som sa prihlásila na Ultimate frisbee. Ide o tímovú hru s lietajúcim tanierom. Trénovali sme vonku počas celého roka. Áno, aj keď pršalo a mrzlo. V tom počasí to až taká sranda nebola. Bola som naobliekaná ako snehuliak a vyzerala som hrozne smiešne, ako nejaký sumo bojovník. Prežila som to však. Ako sa vraví, čo ťa nezabije, to ťa posilní. Treba však priznať, že som tam rada chodila. Mali sme super tím, kde som si našla veľa amerických kamarátok.

Iný, pre mňa veľmi emocionálny zážitok, bol, keď sme išli kempovať so školou. Prvý krát som strávila noc, presnejšie celý víkend, v stane, bez tečúcej vody a elektriny. Sama som nemohla uveriť, že som sa na niečo také dala. Chcela som tam však veľmi ísť, keďže išlo o raftovací výlet. Rafting bol úplne úžasný, každý deň sme splavovali rieku. O tom však tá výmena je, skúšať nové veci a prispôsobovať sa. Mám mnoho skvelých zážitkov.

Čo sa týka tej americkej školy, vyučovanie trvalo od 8:40 do 15:30. Mohla som si síce dlhšie pospať, ale zo školy som odchádzala veľmi neskoro. Mali sme 5 vyučovacích hodín a každá trvala 70 minút. Prvý deň som len pozerala na hodinky a čakala, kedy zazvoní. Nevedela som sa dočkať prestávky. Postupne som si však zvykla. Školský rok bol rozdelený na trimestre. V každom som mala iné predmety. Mohla som vyskúšať aj celkom zaujímavé predmety. Mojou najobľúbenejšou hodinou bol catering. Veľa sme varili a tiež sme mali veľa času baviť sa so spolužiakmi. Bola to teda taká socializačná hodina na nájdenie si kamarátov. Ďalším zaujímavým predmetom bolo IOP. Je to špeciálny program, ktorý kombinoval literatúru o prírode a šport. Tá literatúra bola pre moju úroveň angličtiny príliš ťažká a často som nerozumela. Šport bol super. Vyskúšali sme veľa amerických športov, ako kickball, sproutball, rugby či frisbee. Tiež sme sa chodili bicyklovať a loziť po skalách. Neliezli sme iba v telocvični, ale i po skutočných skalách. Veľmi som sa bála, ale po zdolaní steny som bola na seba veľmi hrdá.

Rada spomínam aj na výlety s Rotary a host rodinami. Moja prvá host rodina ma zobrala na Havaj. Zo studeného Oregonu sme na chvíľu utiekli do letného počasia. Veľmi sa mi tam páčilo. Prvýkrát v živote som vyskúšala šnorchľovanie a surfovanie. Surfovanie mi teda vôbec nešlo, o to väčšia to bola zábava. Tiež som trochu precestovala Oregon. Oveľa viac ma však zaujala Kalifornia. Na konci júna sme spolu so všetkými výmennými študentmi absolvovali koncoročný výlet po Kalifornii. Cestovali sme celý čas autobusom. Asi polovicu času sme strávili v autobuse. Nebolo to až také zlé, ako som predpokladala, keďže sme tam boli všetci spolu. Cesta sa teda stala zábavnou. Navštívili sme krásne miesta. Boli sme v San Franciscu, San Diegu, Las Vegas a Los Angeles. Navštívili sme Disneyland, najšťastnejšie miesto planéty, absolvovali sme prehliadku natáčacích štúdii v Hollywoode a vo Vegas sme videli úžasnú show od Cirque de Soleil. Tento výlet je jednoznačne mojím najlepším zážitkom.

Ako som spomínala, nie každý deň som si naplno užila, ale kvôli niektorým zážitkom stál tento rok naozaj za to. Viem, že naň budem ešte dlho spomínať. Jednoznačne každému odporúčam, aby zažil niečo podobné. Aj ja som sa na začiatku bála. Stráviť celý rok mimo domova neznelo pre mňa veľmi atraktívne. Som však rada, že som sa to rozhodla vyskúšať. Našla som si kamarátov z rôznych kútov sveta. Nevieme, či sa ešte niekedy uvidíme, preto bolo lúčenie ťažké. Nič však nie je jednoduché. Chcela by som sa poďakovať rodičom a Rotary, že mi toto dobrodružstvo umožnili. Teraz prišiel čas prestať sa predstavovať ako výmenný študent a vrátiť sa k môjmu obyčajnému slovenskému životu.