Volám sa Patrik Bodnárik a bol som výmenným študetom v školskom roku 2016/2017. Môj rok som strávil v Spojených štátoch, štáte Virgínia. Výmenný pobyt v zahraničí je jednoducho skvelou skúsenosťou do života kde zažijete neopakovateľné momenty a zážitky. V mojom roku ich bolo nespočítatelné množstvo.

Bol som seniorom (vo štvrtom ročníku) na strednej škole, čiže poslednom, hral som basketball, mal som skvelé host rodiny, kamarátov a každý jeden deň bol jedinečný! Rád by som Vám opísal všetky moje zážitky, ale to nieje možné tak sa podelím s jedným z tých najsilnejších a hlavne nezabudnutelným. Už vyššie som spomenul, že som hral basketbal za moju strednú školu. Šport v Amerike je niečo úplne iné ako tu na Slovensku, v Čechách alebo v Európe. Berie sa to veľmi vážne, na tréningy sa musí chodiť podstivo a celý systém je veľmi podporovaný.

Moja škola, Western Albemerle High School, bola strednej veľkosti, okolo 1200 študentov a mali sme nesmierne množstvo športov. Ja som si vybral basketbal, pretože som zvykol hrávať aj tu na Slovensku. Musel som sa prihlásiť už na začiatku školského roka aj keď sezóna začala až v Decembri. Tréningy boli 3 hodinové plné behania, posilovania a tvrdej záťaže. Pripravovali sme sa veľmi podstivo ako jeden tím so skvelým vedením a trénerom. Aj napriek tomu že tréningy boli ťažké, užil som si každý jeden a bolo to skvelé!

Prišiel koniec Novembra a my sme sa boli v plnom prúde príprav na sezónu. Tesne pred prvým zápasom sme mali meeting ako to bude v sezóne. Jedna vec, ktorá bola veľmi odlišná bola, že sme museli v deň zápasu nosiť oblek do školy aby sme ukázali že sme basketbalový hráči a aby rešpektovali basketbal. Takže každý v škole vedel že máme zápas. Náš prvý zápas bol domáci a veľmi ľudí sa chystalo prísť pozrieť. Bol som trochu nervózny ale veľmi som sa tešil. Hneď po škole mi veľa ľudí poprialo veľa šťastia, keďže zápas bol až večer.

Ďalšou tradíciou pred zápasmi bolo že sme sa išli najesť spoločne ako jeden tím ku niekomu domov. Po spoločnej večeri sme išli na zápas asi dve hodiny v predstihu aby sme mali čas na rozcvičku a predzápasový rozhovor. Pamätám sa ako som si obliekal dres a mal som veľmi dobrý pocit, bol som hrdý že môžem hrať za mou školu a vlastne som mohol mojim menom reprezentovať moju krajinu, rodinu, Rotary program a všetko čo ma sprevádzalo až k tomuto jednému zápasu. Keď sme išli na predzápasový rozhovor, ktorý bol v jednej z miestostí vedľa hlavnej celocvične, mihom oka som videl koľko ľudí sa prišlo na nás pozrieť. Celocvičňa bola plná študentov, rodičov, priaznivcov basketbalu no proste veľmi ťažko by ste si hladali voľné miesto. Po rozhovre sme sa nastúpili do radu pred dvere, svetlá sa stlmili, pustili hudbu a začal slávnostný nástup. Atmosféra bola úžasná, všetci skandovali a podporovali náš tím. Zápas sa začal. Bol to súper primeraný nášmu tímu ale už od začiatku sme viedli. Ja som sa dostal do zápasu v druhej štvrtine, keď všetci študenti začali skadnovať ‘We want Bodny, We want Bodny!’.

Bol som v zápase asi dve minúty, keď som dostal loptu z bočnej čiary a bez rozmýšlania som sa otočil a vystrelil loptu zo strednej vzdialenosti a lopta len zasvišťala v sieti. V tú sekundu celé hladisko vykríklo a bol to neskutočný pocit. Ešte dlho po tom skandovali moje meno a ten pocit sa ani nedá opísať. Počas zápasu som ešte viac krát skóroval a vždy to bolo o nesmiernej dávke energie a podpore z hladiska. Zápas sme vyhrali s prehľadom a hneď po zápase sa na ihrisko rozutekalo celé hladisko, ktoré pozostávalo asi zo 500 študentov, ktorý ma obímali, dvíhali, fotili sa so mnou. Cítil som sa ako celebrita v ten moment. Na tento zápas nikdy nezabudem a vždy zostane vo mne ako môj ‘Prvý Americký basketbalový zápas’.